Milujem deti. Sú našim veľkým zrkadlom toho ako to máme sami so sebou.

Sú spúšťačom našich emócií, pozitívnych i negatívnych. Prízvukujem spojenie NAŠICH EMÓCIÍ. Na to nesmieme zabudnúť, pretože častokrát hľadáme chybu a príčinu v deťoch. Za čo môžu, čo zlé či nevhodné mi spôsobili, čo odomňa stále vyžadujú, prečo ma nerešpektujú, prečo ignorujú moje príkazy, prečo plačú, kričia, revú a dožadujú sa neustálej pozornosti. A môže to byť samozrejme aj opačne. Smejú sa, radujú, lietajú, tešia sa, zdolávajú rôzne prekážky, menia sa k lepšiemu. Viete prečo? Sú len našim odrazom, len hercami v našom filme. Kto je režisér? Nie ony, ale my sme tým režisérom. Nepáči sa mi niečo v deji filmu? Zmením to. JA mám tú moc.

Niekedy sa cítime bezmocní. Ale stále je potrebné nájsť tú silu v sebe. Lebo keď sme bezmocní… prichádza NE-MOC (choroba) = NIE MOC… Tak sa chop svojej moci (bez pýchy a obmedzovania druhých) a riaď si svoj život v prospech seba i svojich najbližších. Držím ti palce. S láskou, Lucka

Pravidelný fotoblog sledujte na INSTAGRAME @luciadedikova alebo na FACEBOOKU www.luciadedikova.sk