Ležím si v záhradke a môj syn dostane nápad, že ma ide preskakovať 😉 Pýta sa má: „Mami, myslíš, že ťa preskočím? Áno alebo nie?“ Hneď mi nabehne starý vzorec pochybností, hneď to ale napravím. Kričím mu: „Áno, preskočíš ma.“ A plne tomu dôverujem. Skáče najprv pomalšie, potom sú rozbehy rýchlejšie, preskok priamo cez hlavu 🙂 zvládol to samozrejme skvele, ale hlavne ja som to ustála. Dôvera v druhého je silná a skvelé je, že tie naše deti nám to plne dokazujú.